Prichádzame na svet s neobmedzenými predstavami a túžbou niečo vytvoriť a tešiť sa z toho. Postupne, ako sa stávame dospelejšími a možno aj múdrejšími, strácame schopnosť spontánne vytvárať niečo nové, čisté, hravé, originálne a netypické… Máme strach byť iní, jedineční a svojskí, alebo je to len dôsledok pomalého a postupného prispôsobovania sa tomu, čo od nás niekto vyžaduje?Pohybujeme sa od mantinelu k ďalšiemu mantinelu, dodržiavame pravidlá dané blízkymi, dobou, spoločnosťou,… Potrebujeme ich. Potrebujeme isté hranice. Bez nich je ťažké fungovať v spoločenstve. Ale zabúdame, že potrebujeme aj veľa veľa radosti a šťastia, ktoré je na dosah ruky. Nedaruje nám ho však nik iný. Iba my sami.
Iba my sami sa môžeme rozhodnúť, či začneme objavovať a zobúdzať naše spiace schopnosti. Či sa rozhodneme opustiť nedosiahnuteľnú dokonalosť a začneme sa opäť tešiť a hrať tak, ako sa hrajú deti. Pre maličkých nič nie je nemožné a všetko je zaujímavé.
Maľovať, sústredene vyfarbovať ako kedysi dávno v škôlke. Vyberať si farby, kombinovať ich a potom sa kochať v jedinečnom odraze našej nálady je prvým krokom k uvoľneniu zabudnutých či nerozvinutých schopností.
Pri hre s farbami zabúdame na to, čo bolo, na to, čo bude. Sme tu a teraz ponorení do farieb. Aj do seba. Hľadáme. Hľadáme symboliku v obrázku, paralelu so životom, spájame sa s rezonanciou farby. Ale môžeme sa hľadať aj v slovách a v hudbe. Zo slov neznámeho textu vytvoriť niečo nové a iné. Spolu s inými, čo je ťažšie, ale aj každý sám. Môžeme porovnať pôvodný text a hľadať spojivko. Skrytý význam viet a slov. Aj dôvod, prečo v nás rezonujú.
Môžeme tvoriť kedykoľvek a kdekoľvek. Aj pri najbežnejších činnostiach. Hoci pri varení či pečení. Zabávať sa kombinovaním farieb a chutí. Poštekliť svoje čuchové bunky lákavou vôňou, potešiť svoje chuťové poháriky, utíšiť hlad…
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára