Predovšetkým naozaj podobný. Aj ja som si dovtedy o rakovine len čítala v časopisoch alebo letákoch, ktoré sa povaľujú v čakárňach. Bola som rada, že sa ma táto choroba netýka a ani som si nepripúšťala, že by sa ma niekedy týkať mohla. Keď som si však nahmatala hrčku v prsníku, uvedomila som si, aká je tá istota zdravého človeka krehká a ako ľahko sa dá narušiť. A razom som sa ocitla na strane tých, o ktorých som predtým len čítala.
Okamžite som navštívila prsníkovú ambulanciu, kde mi po niekoľkých vyšetreniach diagnostikovali duktálny karcinóm a následne ma aj objednali na operáciu. Pri nej zistili až dva nádory, a tak bolo potrebné úspešnosť chirurgického odstránenia poistiť ešte aj chemoterapiou a následne rádioterapiou. Momentálne už mám toto za sebou a užívam hormonálnu chemoterapiu.
Ako dlho sa liečite?
Práve uplynul rok. Po operácii v máji 2011 nasledovala chemoterapia, ktorá trvala približne pol roka, po jej skončení som absolvovala rádioterapiu, no a potom mi trvalo niekoľko mesiacov, kým som sa z toho všetkého pozbierala a znovunadobudla stratené sily i akú takú fyzickú kondíciu. V súčasnosti som nastúpila späť do práce a chodím na kontroly k onkológovi.
Čo bolo pre Vás „vzpruhou“ počas liečby?
Veľkou vzpruhou bolo pre mňa, okrem mojej rodiny, priateľov a kolegýň z práce, ktorí mi boli vždy oporou, aj pletenie z papiera.
Skrátilo mi chvíle medzi jednotlivými fázami liečby a priviedlo ma na veselšie myšlienky. Pletenie ma natoľko opantalo, že nech som sa cítila akokoľvek zle, vždy som v sebe dokázala zmobilizovať posledné sily, sadnúť si za stôl plný nastrihaných novín, lepidiel ,nožníc, misiek a štipcov a v tej chvíli som zabudla na všetky choroby , ale hlavne na tú moju a ponorila som sa do sveta papiera a košíkov.
Predtým som o pletení z papiera len počula, až v Lige proti rakovine som sa zúčastnila kurzu. Vďaka Klaudii, ktorá kurz vedie, má s nami všetkými anjelskú trpezlivosť a neustále niečo nové pre nás vymýšľa, som prekonala aj tie najťažšie chvíle.
Všetky aktivity, ktoré sa v Lige konajú, sú úžasné. Vedomie, že existujú ľudia, ktorí sú pripravení Vám pomôcť a podporiť Vás v najťažších chvíľach, sa nedá ničím nahradiť a ja to doteraz považujem za jeden z najsilnejších záchytných bodov, o ktoré som sa mohla oprieť. Veľmi mi pomohla sociálna sestra, pani Anka Baranová, práve svojím láskavým prístupom a neoceniteľnými radami, fyzioterapeut, pán Majstrák, ku ktorému som chodila najskôr na masáže a neskôr na cvičenie Pilates i Klaudia, ktorá ma zasvätila do umenia papierového pletenia. Na stretnutie s ňou i s ostatnými žienkami sa doteraz veľmi teším.
Čo by ste odkázali ostatným pacientom?
Myslím, že človek je schopný prekonať aj tie najťažšie prekážky, ktoré mu život položí do cesty, len musí mať okolo seba veľa dobrých ľudí, tak ako som mala ja. Bez podpory mojich chlapcov Jakuba a Martina, priateľa Lacka, sestry Silvie, mojich drahých rodičov a všetkých dievčat z roboty aj okolia by som to nezvládla!
Možno sa niekomu bude zdať, či tých slov vďaky nie je akosi priveľa. Ale verte mi, NIE JE!
Ešte pred rokom som netušila, že mi bude daná možnosť vyskúšať si na vlastnej koži, ako také Centrum pomoci vlastne funguje a koľko dobrých a nezištných ľudí tam možno stretnúť a spoznať .
Klaudia Duchoňová je jednou z lektoriek venujúcich na pacientom v Centre pomoci v Bratislave. Už druhý rok vedie kurzy papierového pletenia.
Prečo ste sa rozhodli venovať svoje voľné popoludnia pacientom? Čo Vám to prináša?
Na začiatku to bolo len o papierovom pletení, o koníčku ktorý mi robí do dnešného dňa veľkú radosť. Dnes už je to niečo viac. Sú to stretnutia s milými žienkami, ktoré mi dávajú veľmi veľa. Práve Soňa je pre mňa novou energiou, je to žena, ktorá prišla na môj kurz priamo z chemoterapie, aby sa naučila ukončovať pletenie košíkov. Celé leto potom na chalupe tvorila a v septembri ma prekvapila svojimi krásnymi pletenými dielami. Sama pletiem košíky ľuďom pre radosť. Pre mňa sú však najmilšie tie od Soni. Pýšim sa nimi či už doma, alebo v práci.
Vždy keď mám pocit že mi je ťažko, keď neviem ako ďale, spomeniem si na „moje“ žienky z Ligy, na ich silu kráčať vpred, na to, aké sú úžasné. A to mi pomáha. Som veľmi rada, že môžem svoje málo pre tieto žienky urobiť, lebo oni mi dávajú oveľa viac. Tento pocit sa nedá ani opísať.
Vždy sa na tieto kreatívne popoludnia veľmi teším, pretože sa v centre stretáva niekoľko zanietených fanúšikov tejto techniky. Pri pletení dokážeme aspoň na chvíľu zabudnúť na svoje problémy, veď pletenie je veľký relax. Dá sa pri ňom len tak ticho sedieť a premýšľať, ale naše stretnutia sú o rôznych „babských“ rozhovoroch. Či už z bežného života, alebo si popri pletení odporučíme dobrú alergologičku alebo iného lekára. Z každého kurzu dievčatá odchádzajú so svojím ručne upleteným košíkom. Papierové pletenie je veľmi chytľavé, čo určite môžu potvrdiť všetci, čo to skúsili. Dokážete niekoľko hodín sedieť a pliesť, ale výsledok stojí za to.
Pletenie z papiera je jednou z modernejších foriem ručných prác. Ako každá ručná práca vyžaduje si dostatok voľného času kreativity a trpezlivosti. Myslím si, že každá trochu zručná žienka to zvládne bez problémov. Dokonca to zvládnu aj muži, veď pletenie košíkov bola odjakživa mužská práca. Podstatné je zvládnuť techniku výroby ruličiek a naučiť sa princíp pletenia, nejakú tu uzávierku, a potom to už ide pekne od ruky. Sadnete si k tomu a neviete sa od toho odtrhnúť.
Ak ste pliesť ešte neskúšali, na str. 13 nájdete krátky návod http://www.lpr.sk/text/243/la-speranza-02-2012.pdf.
Čo by ste odkázali pacientom, ktorí na vaše kurzy ešte nechodia?
Je naozaj neuveriteľné, čo všetko sa dá z papiera upliesť. Kto neverí, nech si to príde skúsiť.
Soňa a Klaudia
Príspevky
Všetkým prajem úžasné chvíľky pri pletení, dobrý relax i zároveň nabitie tou pozitívnou energiou...
OdpovedaťOdstrániťKlaudia si úžasný, charizmatický človek s veľkým srdcom.
Artmama Viera.
prajem aj ostatným pacientom veľa síl a odhodlania prekonať ťažké životné prekážky aj takýmto relaxom ako sa píše v článku
OdpovedaťOdstrániťDakujeme!
OdpovedaťOdstrániť